VYPOČUTÁ MODLITBA

            Jedna rehoľná sestrička rozpráva svoj zážitok:

            „Cestovala som vlakom. Ešte ráno som si dala predsavzatie, že počas cesty chcem aj rozjímať nad Božím Slovom. Vo vlaku som však zistila, že som si Bibliu zabudla doma. Povedala som Bohu: „Ty aj s tým vieš niečo urobiť...“ Netrvalo to dlho. Do kupé si prisadol jeden bezdomovec, ktorý nie málo páchol alkoholom. Povzdychla som si, vedela som, že som ako „lepidlo“ na ľudí podobných kategórií. Muž vytiahol lupu a potom dlho hľadal v taške, kým nevytiahol - áno – Bibliu. A začal potichu čítať. Po chvíli sa obrátil ku mne a opýtal sa: „Sestrička, viete, ktoré miesto je najkrajšie v Písme?“ Usmiala som sa: „Pre každého niektoré iné“. A on začal čítať: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa svet skrze neho spasil.“ Keď skončil svoj recitátorský prednes, pokračoval: „Viete je to pravda, že ľudia milujú viac tmu ako svetlo. Je ľahšie byť v tme. Keby sme sa postavili do Ježišovho svetla, videli by sme svoje hriechy a boli by sme zhrození. Preto chceme byť v tme. Aj ja padám, ale Boh mi pomáha vstať.“

            Sedela som a pozerala som mu do očí. Už to nebol pre mňa obyčajný alkoholik. Bol to brat, padal často do tmy, ale bojoval o Kristovo svetlo. Boh mi ho poslal do cesty, aby sme sa povzbudili navzájom.“

            Náš Boh má rád prekvapenia. Prichádza k nám nepoznaný a prehovára k nám cez ľudí, ktorými niekedy pohŕdame. Oblieka sa do handier predmestí a naša pozornosť voči nemu otrhanému ho určite teší viac ako iba velebenie a oslava v chráme. A naše modlitby vypočúva naozaj originálnym spôsobom.

            Je príliš veľa nepravých tvárí, zle vyformovaných, pretože sú formované zvonku. Pravá tvár sa vytvára zvnútra. A čo sa týka tváre druhého človeka, treba ju objaviť ako niečo úžasné, ako tvár, na ktorú sa dá pozerať, rešpektovať ju, pohladiť. 

                                                                                                          Alessandro Pronzato